So zemepisom na večné časy...


So školstvom na večné časy

06.02.2009 16:37

Minulý týždeň mi jeden z mojich žiakov vyčítal, že "není komunizmus". Nemal tým určite na mysli nedávny prejav Milouše Jakeše, ktorý sa objavil na internetových stránkach radikálneho komunistického dorastu (Svaz mladých komunistů), a v ktorom bývalý generálny tajomník KSČ opäť obhajoval sovietskeho vodcu Stalina - toho, ktorý nechal povraždiť viac rusov, než koľko ich zahynulo vo vojne.
Spomínaný žiak mal, ako sa neskôr ukázalo, na mysli prílišnú prísnosť, ktorá akoby bola daná niekým "zhora". Keďže je to ešte len siedmak, nemohol zažiť na vlastnej koži skutočné komunistické školstvo. Prebral iba názor niekoho, kto ho skutočne zažil. Ale to je nás viac. Aby sme ale boli objektívny, poďme teda porovnať niektoré časti zo školského života za vlády československých komunistov a za terajšej vlády v Česku.
1. Momentálne je február. Vo februári dochádza k otepleniu a to prebúdza väčšinu chrípkových vírusov bez ohľadu nato, aký režim v krajine práve vládne. Vysoká chorobnosť u detí bola aj je do veľkej miery spôsobená tým, že sú pohromade. Komunisti prišli s návrhom, aby sa v tomto kritickom období zaviedli prázdniny - predovšetkým jarné, ale aj jesenné.
A ako je to teraz? Za 40 rokov za situácia v chorobnosti nezmenila (navzdory tomu, že už existuje očkovanie) a preto jarné a jesenné prázdniny sú natoľko samozrejmé ako striedanie ročných období. Iba väčšine ľudí to pripadá ako zbytočné leňošenie učiteľov.
2. Februárové obdobie je tiež obdobím lyžovačiek. Komunistický režim tento trend dokonca zaviedol i do škôl. Lyžiarske výcviky mali nielen spestriť telesnú výchovu, ale aj upevniť triedne kolektívy.
A ako je to dnes? Navzdory všetkým historkám, ktoré si medzi sebou rozprávajú všetci, ktorí lyžiarsky výcvik zažili, sa od lyžiarskych výcvikov neupustilo. Iba sa kvôli sociálnej situácí rodičov stávajú čoraz viac dobrovoľné a čoraz menej plnia kohéznu funkciu triedneho kolektívu (kohézia je také "neslušné" slovo pre spájanie a utužovanie väzieb). Aby sa totiž aspoň tzv. naplnil autobus, musia sa zobrať nielen deti z iných tried, ale aj z iných ročníkov. A tak sa dokonca stáva, že niektoré deti sa zúčastňujú lyžiarskeho výcviku každý školský rok. Pretože, na rozdiel od ostatných, "na to majú".
3. Niektorým deťom dokonca nestačí ani to, a potrebujú si zalyžovať, pokiaľ sa len dá. Ich rodičia ich v tomto vehemtne podporujú a tak tzv. uvoľňujú deti z vyučovania. Niekedy na týždeň, niekedy dokonca i na dva. V minulom režime bola školská docházka doslova doktrínou, ktorá rešpektovala tradíciu povinnej školskej dochádzky zavedenej Máriou Teréziou symbolicky na sviatok sv. Mikuláša roku 1776. Komunistické zriadenie so socialistickou tvárou túto tradíciu ešte viac centralizovalo a zoštátnilo, čo malo za následok, že rodičia sa museli vždy prispôsobovať škole. Za celý školský rok mohli spätne ospravedlniť z rodinných dôvodov maximálne 4 dni. Každá ďalšia absencia musela byť potvrdená od lekára, alebo od nejakej inej inštitúcie.
A ako je to dnes? Rodičia prevzali značnú časť zodpovednosti za svoje deti od štátu - od očkovania až po školskú dochádzku. Deti dnes už nemusia nosiť potvrdenie od lekára ak sú chorí, napíšu im ho rodičia - bez ohľadu na to, či chýbali jeden deň alebo dva týždne. Preto sa u niektorých detí chronicky množia ospravedlnenky typu: "Bolela ho hlava, hrdlo, mal teplotu, vyrážku..." - je až úžasné na koľko diagnóz si rodičia spomenú z časov hodín prírodopisu... Množstvo ospravedlneniek, ktoré rodičia napíšu je defacto neobmedzené. Pokiaľ to škole nebude podozrivé. Rodičia v prípade, že chcú svoje dieťa zobrať na lyžovačku, majú na výber - buď o to slušne požiadajú riaditeľa, alebo neslušne jednoducho napíšu: "z rodinných dôvodov". A že tých rodinných dôvodov môže byť neúrekom...
4. Pionierske tábory - mútenie mozgov mládeži alebo snaha o zveľadovanie jej telesnej a duševnej stránky? Všetci tí, ktorí v nejakom PT boli na to majú určite svoj vlastný názor. Komunisti v nich využili všetko čo potrebovali. Konkurovali imperialistickým skautom, umožňovali aby rodičia pracovali a nemuseli sa starať o svoje deti a zároveň plnili ušlachtilé ciele - utvárali vťah k prírode, k športu, kultúre i ku kolektívu. Bol pri tom všetkom čas i na marxizmus-leninizmus? Čas by aj bol, ale nebol nik s dostatočnou intelektovou úrovňou. A tak zostal čas iba na tie príjemné zážitky.
A ako je to dnes? Neviem. Pionierske tábory už neexistujú. Skautské ano. Okrem toho tiež napríklad tábory YMCA (americká organizácia, ktorá dala svetu napr. basketbal). Ale akú majú úroveň? Neviem. Ak raz budem mať deti, budem radšej keď cez prázdniny čo najviac času strávia s nami rodičmi. Jednak sa konečne spoznáme, a jednak na tom ako učiteľ aspoň finančne ušetrím.
 

—————

Späť